April 23, 2017

TIME

Jediná komodita, ktorá by nás mala poháňať vpred. Pretože je to niečo ohraničujúce, niečo čoho už nenazbierate viac, práve naopak každým jedným dňom ho po kúskoch strácate. Žiť v ilúzii, že jeho dostatok je dosť mylné. Zrejme preto ma tak psychicky deptajú termíny blížiacich sa štátnic. A síce ich máme ako poslední až kdesi okolo 26.júna, no i tak som schopná nad tým stresovať už pol roka dopredu :D Aspoňže bakalárku mám už zväčša napísanú, teraz už len čakať čo povie školiteľ, koľko mi toho schváli a koľko vecí budem musieť ešte dorobiť, aby to bolo prezentovateľné. Každopádne už len dva mesiace toto celé vydržať a budem za vodou, aspoň na oko. Nielen pre krásu, ale aj pre titul sa musí trpieť. Jediným východiskom je pre mňa v týchto dňoch fitko, kde trávim drtivú väčšinu svojho voľného času. 

Dnešok patril tréningu pŕs a bicepsu. Takže chcelo to zobrať sparťanské tričko na povzbudenie. A pekne bez slúchatok :/ podľa môjho skromného názoru práve ich absencia zapríčiňuje moje smiešne výkony na drepoch, benchi, mŕtvolách, výponoch na lýtka,... :D Jednoducho bez hudby to nie je ono. Kiežby sa mi neboli pokazili, teda oprava kiežby som ich ja nedodžubala ako posledný sedlák. Ale komu sa len podarí potlačiť port nabíjania natoľko, že ho odtiaľ urve a ten mu zároveň vpadne do slúchadiel, že v ňom ostane len diera? Hmm.. na toto už zrazu silu mám -_-. No nevadí, aspoň mám možnosť si popočúvať cudzie vzdychy, rozhovory, o tom kto-kde-s kým a ako, koľkokrát za noc a tak... Každopádne sa nových slúchadiel už nemôžem dočkať, konečne ma to bude lákať aj viac behať, lebo s tými káblovými mám skôr dojem, že sa idem zabiť než praktizovať zdraviu prospešný šport.